Dlho som tejto tmavej pochutine odolával. Celé detstvo som sa jej nedotkol, pretože zalievaná horká čierna voda s blatom na dne šálky ma nelákala. Navyše som mal veľa lahodnejších alternatív ako čaj či džús.
Ani na strednej škole som káve neprepadol. Prednosť malo pivo a v zime čaj s rumom. Dokonca ani ponocovanie pri štúdiu na univerzite ma neprimälo začať piť kávu. Opäť víťazil čaj, kofola či pivo. Niežeby som mal ku káve odpor, ale nezaujala ma. Kaviarne na v 90. rokoch v Bratislave, kde som študoval, neboli také príťažlivé ako dnes. Krčmy boli lákavejšie.
Čo ma zlomilo
Cestu ku káve som napokon našiel až u protinožcov. Ako študent som v austrálskom Melbourne privyrábal ako čašník v miestom cafe s pekným názvom Arrivederci Aroma. Ako už názov napovedá, majiteľom bol Talian, takže na káve si dal záležať. Mali sme ju čerstvú a kvalitnú. Navyše som mal šťastie na skúsenejších kolegov- baristov, ktorí ma po čase zaučili nielen ako kávu piť, ale aj ako ju pripravovať. Postupne som sa naučil ako sa všetky kávy v melbournskej kávovej kultúre volajú (napríklad flat white, latte či long black) a robia. Zvládol som speniť mlieko, aby nebolo plné bublín, ale pekne hladné a zamatové. Na kávové umenie s obrázkami som však už nemal trpezlivosť.
Keďže mlieko som nikdy veľmi rád nemal nezvíťazili u mňa kávy s touto ingredienciou. Najviac mi chutilo short black, čo je klasické malé espresso. Niekedy som si doň hodil kvapku speneného mlieka a mal som pekné macchiato. Postupne som z kávy vyradil aj cukor a zistil, že až vtedy si viem vychutnať jej chuť, bez prídavkov. Až neskôr som zistil, že štamgasti takého bezprísadové pitie kávy odporúčajú.
Hľadanie kvality
Po návrate na Slovensko som už kaviarne vyhľadával, porovnával s tou mojou austrálskou a bol zvyčajne sklamaný, akú slabú úroveň majú slovenské kaviarne. Našťastie postupne som objavoval a prenikal hlbšie do kávového trhu, takže som spoznával aj kvalitné kávové podniky či dodávateľov kávy. Pri kaviarni mi nejde iba o kvalitu kávy, ale aj o atmosféru podniku, interiér a personál. Skĺbiť všetky tieto tri faktory sa slovenským majiteľom kaviarni nedarí často. Výnimky sú napríklad stále úspešnejšie cafe Shtoor v Bratislave, kaviareň Divná pani v Banskej Štiavnici či Meeting cafe v Krupine. Z dodávateľov kávy odporúčam Casa del Caffé na Dunajskej ulici či Cafepoit na Žilinskej. Dúfam, že podobných podnikov bude pribúdať.
Káva a jedlo
Cez moju novinársku profesiu som sa dostal aj ďalším zaujímavým ľuďom z kávového biznisu, ktorí o káve vedia veľa. Mal som možnosť tiež hodnotiť kvalitu reštaurácii a hotelov na Slovensku v rámci publikácie Trend top reštaurácie a hotely, kde som objavil ďalšie zaujímavé podniky so skvelou kávou. Navyše som sa pristihol, že okrem ekonomiky a politiky rád na webe čítam aj o jedle, ku ktorému káva patrí. Samozrejme rád navštevujem aj reštaurácie, hoci s varením veľké skúsenosti nemám, pretože mi chýba trpezlivosť. Ako novinár som sa minulú jeseň dostal aj na výstavu kávy do Milána, o ktorej napíšem nabudúce.
Čo tak skúsiť nejakú kaviarničku ...
Celá debata | RSS tejto debaty