Koľko ľudí toľko chutí. To platí aj pri káve. Niekto môže tvrdiť, že mu chutí obyčajná zalievaná káva, ktorá zanechá na dne šálky kávový bordel. Inému chutí iba káva s kapsúl a ďalší sa môže dušovať, že najlepšia je iba cibetková káva.
Poďme pekne po poriadku a rozoberme si jednotlivé typy či druhy káv. Asi prvá káva aká sa na svete pila bola zalievaná. Zalievali a varili ju Etiópčania, ale aj Arabi či Turci. Pri tejto príprave kávy však nezabránite tomu, aby v nápoji nezostali zvyšky pomletej kávy a rôzne iné nečistoty, ktoré kávičkárom prekážali.
Filtrovať sa oplatí
Za vynálezkyňu filtrovanej kávy sa považuje Melittu Bentz z Drážďan. Tá na filtráciu použila pijavý papier svojho syna. Postupne sa filtrovací papier zlepšoval. Dnes už nájdete na trhu aj filter z recyklovaného papiera či z papiera bez použitia chlóru. Dôležité pri príprave tejto kávy je to, aby ste dodržali čas filtrácie. Teda ani nie dlho ani krátko, aby sa mala čas z kávy uvoľniť aróma, ale už nie horkosť. Cremu však u prekvapkávanej kávy nečakajte. O káve z Moka kávovaru som už písal, je fajn, ak dodržíte isté zásady prípravy, ale tiež pri nej cremu nevyčarujete.
Ako sa objavila crema?
Kto nemá rád kávu, ktorá sa podobá na čiernu vodu volí kávu z espresso strojov. Tie začali vznikať na konci 19. storočia a boli najprv na paru. Neskôr šikovní Taliani ako Luigi Bezzera, Desiderio Pavoni, Giuseppe Cimbali či Pier Teresio Arduino kávovary vylepšovali napríklad tak, že ich zmenšovali, hrali sa s tlakom vody a pary až došli na dnešné espresso kávovary.
Zlepšenie kávovaru bolo v tom, že prvé kávovary fungovali na princípe pretláčania horúcej pary a vody cez kávu. To niekedy spôsobovalo, že káva mala spálenú chuť. Napokon výmyselníci ako Cremonesi a Achille Gaggia zistili, že káva bude mať lepšiu chuť, ak cez ňu budú pretláčať iba horúcu vodu a pod vyšším tlakom. Vymyslel piestový kávovar a ten sa osvedčil. Výsledok bol taký, že káva mala krásnu penu, nazývanú tiež crema. Mimochodom všetky spomenuté mená sú dnes známe značky výrobcov kávovarov.
Fair trade značka či marketingový trik?
Kto súciti s drobnými pestovateľmi kávy, ktorí sú zvyčajne na začiatku kávového reťazca a na káve zarábajú najmenej, môže piť fair trade kávu. Tá je založená na tom, že preskakuje v obchodnom reťazci sprostredkovateľov, ktorí sa na káve nabaľujú a snaží sa predávať kávu priamo od výrobcov spotrebiteľom. Lenže aj z fair trade kávy sa stal pomaly dobrý biznis a ponúkajú ju už aj veľké kávové reťazce ako Starbucks či supermarkety Wal-Mart. Američania navyše, na rozdiel od medzinárodných pravidiel o fair trade, ktoré hovoria, že káva môže byť označená za férovú len ak má aspoň 20% obsahu z malých fariem, chcú zmeniť pravidlá a obsah znížiť na 10%. Takže pozor na to akú kávu pijete…
Niečo pre fajnšmekrov alebo snobov?
Ak by ste chceli byť fajnoví a máte dosť peňazí kúpte si cibetkovú kávu. Je síce najdrahšia na svete, ale vraj aj najdelikátnejšia. Je to preto, že sa vyrába z kávových zrniek, ktoré zjedia a vylúčia cibetky, kunovité šelmy žijúce iba v Indonézii na ostrovoch Jáva, Sumatra a Bali a v Malajzii. Tie zjedia iba najzrelšie bobule a navyše ich obohatia sa o enzýmy, ktoré štiepia bielkoviny na peptidy a aminokyseliny. Tie vniknú do kávových zŕn a dajú im výnimočnú chuť. Ale pozor kilogram cibetkovej kávy stojí od 600 do 6000 eur, lebo sa jej ročne vyrobí iba okolo 500 kilogramov. Malé presso vás tak vyjde na 8 eur.
Takže aká káva je vlastne najlepšia? Podľa mňa je najchutnejšia káva tá, ktorú pijete s priateľmi v obľúbenej kaviarni s príjemnou obsluhou. Samozrejme káva by mala byť kvalitná, barista zručný a atmosféra kaviarenská. Tento zážitok vám nenahradí ani drahá cibetka či ľudomilná fair trade káva.
Celá debata | RSS tejto debaty